V decembri je už presne rok, čo pravidelne cvičím vo fitku s osobným trénerom a makám na svojej fyzičke. Nemusím ani hovoriť, aká to je drina – to je každému jasné, kto niekedy cvičil – no nevedel som, že si tú drinu raz začnem aj užívať a že ma celá tá cesta a môj progres doteraz bude natoľko baviť, inšpirovať a motivovať, že o tom budem písať aj na blogu.
Posilňovanie tela sa pre mňa skrátka stalo samozrejmosťou a jednou z TOP aktivít, bez ktorej by som sa vo svojom živote už teraz naozaj nevedel zaobísť. Za ten celý rok som dosiahol aj super výsledky, ktoré si na mne všíma čím ďalej viac známych, priateľov a tiež aj ľudia na Instagrame. No a hlavne ja. Cítim sa lepšie a aj moje telo vyzerá lepšie. A nie sú to len zaujaté žvasty, vidím to totiž aj na číslach, keďže sa priebežne od začiatku meriam a vážim – mám teda aj objektívne dôkazy. Viac o výsledkoch v číslach som sa rozpísal v tomto poste na Instagrame.
Počas tohto roka som sa navyše naučil od svojho trénera mentálne aj fyzicky kopec vecí, ktoré som predtým ako cvičiaci samouk nemal odkiaľ získať. Technika, pestrosť cvikov, strava, psychicky rozvoj… To všetko mi pomohlo sa dostať tam, kde som a ísť ďalej tam, kde chcem byť. Napadlo mi, že by som sa o gro z toho všetkého, čo som sa za rok pri trénerovi naučil, mohol s tebou podeliť. Verím, že mnoho z týchto rád dovedie k fitness úspechom aj teba alebo ťa to prinajmenšom v niečom nainšpiruje, namotivuje a hecne na zdravší a kvalitnejší životný štýl.
1 Základ je naozaj strava
Počul som už predtým, že až 80 % úspechu vo fitness tvorí strava. A ja by som ešte doplnil, že to minimum potom bude aspoň 50 % v strave. Mám to šťastie, že mi zdravá strava nikdy nerobila problém a že nie som veľmi na sladkosti a junk foody. Čiže do svojho jedálnička som sa veľmi ľahko a rýchlo naučil pridávať ešte viac avokáda, brokolice, špenátu a inej zeleniny, ovocia, vajec, rýb, rôznych orechov, strukovín, zdravých olejov, ovsených vločiek, ryže atď. Naučil som sa jesť aj dôležitý tvaroh (=zdroj kazeínu), ktorý mi predtým nikdy nechutil, no už viem, že záleží, ako si ho (ne)chutne pripravíš. Prvé mesiace, kým som si na to všetko nejak prirodzene nezvykol, som si všetko vážil, počítal kalórie a postupoval podľa jedálnička od trénera, aby som vedel, či moje telo nemá ešte málo alebo naopak už má príliš. Myslím si, že keby som bol v strave ešte striktnejší, som už omnoho ďalej. Mimochodom mal som a stále mám dovolený aj jeden „cheat day“ v týždni #pssst ?
2 Bez suplementov to nejde
Resp. ide, ak vieš dosiahnuť dostatočné množstvo nutričných hodnôt cez jedlo. Ja nie, ako som zistil cez aplikáciu Kalorické tabuľky, kde som si všetko v začiatkoch pravidelne značil. Takže pre mňa základný doplnok stravy tvoril bežný srvátkový proteín, ktorý som používal až 2x denne. Vzhľadom na ekologický dopad som ho prednedávnom začal striedať aj s vegánskym. Na urýchlenie regenerácie tela (hlavne z pravidelnej svalovky) som zasa takmer každý deň používal vitamín C, multivitamíny, magnézium a omega 3 (niekedy aj BCAA-čká). Aj vďaka tomuto zdravému dopingu mám ešte lepšiu imunitu – nebol som napríklad za celý rok ani len nachladený.
3 Práca s mozgom je najdôležitejšia
Aj včera mi o tom tréner hovoril a bude aj zajtra. Pri cvičení mi stále, keď môže, pripomenie, aké dôležité je pracovať s hlavou. Keď som ešte cvičieval sám, veril som, že som mal niekedy dobre drsný tréning, v ktorom som šiel za hranice. Čo sú to hranice svojich možností a že vlastne vôbec neexistujú som zistil až na tréningoch s trénerom. Skutočne som si predtým nemyslel, že človek vie počas jedného tréningu zo seba až tak veľa vydať. Mozog mi stále hovorí nie, ale ja mu musím povedať áno a takto dookola. S týmto som predtým nepracoval. K sile o niekoľko percent dopomôže aj naštvanie sa. Obyčajne tiež pomáha nepremýšľať veľmi nad tým, čo práve ideš robiť a rovno sa toho chopiť. Nikdy som si nemyslel, že budem citovať Arnolda, a hľa ?: „Bolesť, ktorú cítiš dnes, je sila, ktorú pocítiš zajtra.“ No ale je to veľmi výstižné a navyše z úst tej najväčšej fitness ikony. Čo môže byť autentickejšie?
4 Zanedbaná technika = úraz
Je dôležité od začiatku robiť každý jeden individuálny cvik precízne a technicky úplne čisto, čím sa vytvorí prirodzený návyk, ktorý bude ďalej slúžiť ako dobrý základ pri postupnom zvyšovaní váh v rámci osobného progresu. Popri trénerovi som zistil, koľko vecí som robil sám vo fitku zasa zle. Nevedomky som v podstate stále riskoval nejaký ten úraz. Hlavne pri vyšších váhach, kde som sa mohol prakticky odpáliť na niekoľko týždňov samoliečenia doma – našťastie sa mi ale nič nestalo. Doteraz si radšej pre istotu s trénerom priebežne overujem, či cviky robím čisto a správne. V rámci techniky ma tiež neustále učí vždy poriadne precítiť cvičenú svalovú partiu, zbytočne ju neuvoľňovať v opakovaniach, maximálne sa na ňu sústrediť, poriadne ju odstrečovať a nezapájať nič navyše. Ideálne si je tiež prichádzajúcu bolesť užívať ? a nepriečiť sa jej.
5 Nič, ani korona nie je limit
Po tom, ako sa v marci zatvorili fitká a všetko ostatné na nedohľadnú dobu, zdalo sa na chvíľu, že je už všetko stratené. Bol som dosť frustrovaný ako aj iní a stratil všetku motiváciu hocijak ďalej pokračovať. No keď sa vytráca motivácia, prichádza na rad disciplína. Aspoň tak by to malo byť. Keď som to pochopil, dohodol som sa s trénerom, nakúpil som si nejaké náčinie na doma a začal online tréningy. Len vďaka tomu som sa udržal v kondícií na ďalšie 3 mesiace bez fitiek. O niekoľko mesiacov po ich znovuotvorení však prišla ďalšia vlna obmedzení, ktorá opäť zatvorila všetky fitká na Slovensku. A aj tu sme si to vyriešili po svojom a naďalej cvičili a dokonca už s vybavením fitka. Takže korona nebola žiaden limit, stopka, môže to byť vždy len niekoho zámienka na výhovorku. Ako aj všetky ďalšie potenciálne „prekážky“, ktoré sa do cesty môžu kedykoľvek prikotúľať. Kto chce, nájde si vždy riešenie.
6 Môžeš oklamať vždy len seba
Keď mi tréner už začal dôverovať a prestal počítať opakovania jednotlivých cvikov v sériach, ktoré som pred ním vykonával, tak som sa ho opýtal, či mi verí. Mal som pocit, že ho teraz môžem kedykoľvek oklamať, že už mám hotovo, a uľahčiť si to celé. To isté aj pri strave. Doteraz mi stále rezonuje v hlave jeho odpoveď, ktorá hovorí za všetko: „Mňa neoklameš, oklameš iba seba samého.“ Túto vetu si prakticky idem doteraz. Vždy som teda na tréningu spravil, čo bolo treba a niekedy aj viac. Cvičil som navyše stále štyrikrát v týždni a počas celého roka som vynechal tréning iba asi dvakrát (aj to len už vo fakt zúfalých časoch korona krízy). Keď cestujem na východ a hrozí vynechanie tréningu, vypýtam si cviky, ktoré v závere týždňa docvičím už tam. Ak treba ešte doma na víkend zacvičiť brucho navyše, tak to vždy urobím. Som v tomto veľmi svedomitý a disciplinovaný.
7 Kocky na bruchu majú vyčnievať
Posledný bod je trošku dosť osobný, no musel som. Vždy som chcel mať kocky na bruchu a ešte stále na tom pracujem. Pochopil som však jednu zásadnú vec pri ich budovaní. Vždy som si totiž myslel, že sa ukrývajú niekde pod kožou brucha, len ich treba vysekať, napr. aj zhodením vrstvy tuku na bruchu, ktorú som ja navyše nejak u seba ani nevnímal. Postupne po silových tréningoch na brucho, keď som už začal mať aj nejaké výsledky, som si však uvedomil, že to funguje trochu inak: Kocky nečakajú na odkrytie, oni majú vyčnievať. What?! ? Naozaj po mesiacoch som si uvedomil, že mi celá brušná dutina nezačala klesať, ale práveže vystupovať von a zväčšovať sa. Práve na tejto časti brucha potom začnú byť viditeľné časom aj tehličky a iné brušné svaly. Pre mňa odkrytá záhada roka! ? Samozrejme, že takýto priebeh asi nebude mať človek, ktorý má značný tuk na bruchu, ten bude musieť ísť dole ako prvý – ja som mal tú výhodu, že som začínal s plochým bruchom, no nevyrysovaným.
Záver
Chcelo by to možno na tomto mieste teraz ukázať aj moje fotky pred rokom a po ňom, no ešte na to zatiaľ asi nemám gule. Každopádne také niečo časom chystám, pretože nekončím, idem jednoznačne ďalej, budem aj ďalší rok cvičiť s trénerom a pracovať na sebe. Ak však máš hocijaké otázky, neváhaj sa ma opýtať v komentári tu pod článkom alebo na sociálnych sieťach.
