Moje zážitky v USA z miest filmu La La Land zakončujem týmto 2. sľubovaným pokračovaním.
Musím povedať, že celý ten proces prípravy pred, realizácie počas a postprocesy neskôr (hlavne pri fotkách) boli pre mňa na jednej strane vzrušujúce, no na druhej celkom časovo náročné a vyčerpávajúce. Zároveň som cítil voči tomu všetkému nejaký obrovský rešpekt. Články a ich obsah som mal približne namyslené už cca rok dozadu, kedy som letenky kupoval, čiže keď sa to všetko reálne začalo túto jar vo veľkom diať, chytala ma akási panika, že nemôžem sklamať, zlyhať atď. Rovnako, ako som sa cítil teraz pri finalizovaní tohto ďalšieho výstupu na blogu 😀
V konečnom dôsledku to ale hodnotím ako super jazdu, na ktorej som sa prevažne bavil a išiel by som do toho rozhodne znova. Skutočne by som odporúčal každému podobne zažiť miesta svojho obľúbeného filmu. Je to aj občas dobrá detektívka a adrenalín v jednom, ale hlavne životný zážitok 😉
Dúfam, že táto jazda bavila aj teba už v 1. časti článku a že bude baviť aj jej 2. časť, ktorá sa práve rozbieha. ↓
Jazzový klub Lighthouse
Klub celým názvom The Lighthouse Cafe je vo filme La La Land prezentovaný ako jeden z posledných dobrých jazzových podnikov s rýdzim jazzom, do ktorého zobral Seb Miu, kde jej čosi viac porozprával aj o svojich hobby a plánoch.
Po západe slnka v Griffith Parku som sa na toto miesto tešil asi najviac. Jazz môžem a hoci som tušil, že si v podniku pravdepodobne nezatancujem tak dobre ako Mia, nakoniec som bol rád, že som tam našiel aspoň nejaké voľné miesto na sedenie. Potom už stačilo len byť. A bola tam fakt príjemná jazzová atmosféra ako z filmu.
Dokonca sa tam okrem popíjania drinkov dá aj dobre najesť. Vychytal som počas happy hour bombastický sendvič s pulled pork, chips a coleslaw šalátom len za 5 $, čo je asi tak minimálne trikrát menej, kdekoľvek som niečo podobné v USA jedol.
+ večerná fotka na začiatku článku ↑
A teraz tvrdšia realita: V skutočnosti v tomto podniku nehrávajú len jazz. Keď som si pozeral ešte doma ich hudobný kalendár, tak som bol prekvapený, že v ňom jazz bol zaradený tak maximálne dvakrát do týždňa. Dokonca tam zvyknú mať aj latino alebo karaoke večery, čo mi prišlo až ironické. Sebovi by sa tam dnes určite nechcelo zájsť 😀 Takže je rozumné predtým, ako si tam niekto zaumieni ísť, si najprv dobre pozrieť ich program. Mňa by určite porazilo, keby tam v ten deň bolo napr. karaoke.
Ďalším faktom typu film vs. realita je, že kým si myslíš, že stojíš pred Lighthousom, ako je to vo filme, tak v skutočnosti si za ním. Vstup sa nachádza z druhej strany. Tam, kde stojím pri svietiacom nápise The Lighthouse Cafe, je teda zadná časť podniku.
Epické mólo „City of Stars“
Po Lighthouse sa vo filme dvojica rozišla, akurát zapadalo slnko a Seb sa šiel prejsť sám k priľahlému mólu s epickou atmoškou. Zaspieval si pri tom už oscarovú pesničku „City of Stars“ (známa tiež z prvého oficiálneho traileru).
Mólo sa nachádzalo fakt hneď vedľa Lighthousu, čiže to v tomto prípade už nebol trik strihu ako pri iných scénkach, čo ma tešilo. Čo však nepotešilo, boli opäť chýbajúce (a tie isté :D) lampy ako v Griffith Parku.
Keďže som bol opäť pripravený a vedel som o tom, neostal som prekvapený 🙂 Boli tam aspoň nejaké menšie prízemné, ktoré vo filme bolo takisto vidieť, čiže atmošku to až tak nenarušilo. Išlo hlavne o „touchdown“ oblohu. Takže som si len zobral klobúčik, ktorý som akože našiel pohodený vedľa, vybral sa na mólo a tváril sa, že som film 😀
Na fotkách to asi až tak nevidno, ale na móle vtedy nenormálne fúkalo a bola tam z toho desná zima. Čiže okrem toho, či sa fotky pri stmievaní vydaria, či mi neodletí klobúk alebo rovno celý ja, som sa do toho ešte obával, či riadne neochoriem ešte v zárodku celého USA výletu. Nakoniec to nemalo žiadnu ujmu na zdraví, amen ?
Mólo a klub Lighthouse sa nachádzajú pri surférskej pláži v peknej zóne v Hermosa Beach na sympatickom námestíčku s rôznymi reštauráciami, bistrami a trhmi. Hmmm, vedel by som sa tam nabudúce zastaviť aj na dlhšie ako deň…
Griffith Observatory
Toto krásne observatórium s bielymi múrmi postavené na okraji Griffith Parku bolo miesto, kde sa hlavná filmová dvojica do seba definitívne zaľúbila. Objavuje sa vo filme viackrát – zvonku ako aj zvnútra spolu s planetáriom.
Opäť raz je to miesto, ktoré nebolo až tak turisticky známe, pritom je z neho nádherný výhľad na downtown ako aj nápis Hollywood a má pekné udržiavané okolie, kde sa dá rôzne rekreačne vyžiť poblíž čistej prírody. Našiel som tam náhodne aj bustu ikonického Jamesa Deana, ktorý práve cez svoj film pritiahol dvojicu Miu so Sebom tiež na toto miesto (inak nie je možné ísť autom až pred budovu, ako to bolo v oboch filmoch).
A keď som povedal, že toto observatórium nebolo turisticky známe, zase raz som sa riadil ľudmi z môjho okolia, ktorí v LA už boli, ale vôbec netušili o tomto mieste ako aj o celej Griffith oblasti. Po príchode na miesto vo večerných hodinách ma práveže naopak prekvapili veľké húfy turistov (prevažne z východu), ktorí mi absolútne nedávali priestor na dobrú filmovú fotku na Instagram.
V danom momente ma už ani nezaujímalo planetárium a rovno som sa (napajedený :D) otočil a naplánoval si tam photoshooting na skoré ráno pred východom slnka, pretože mi bolo jasné, že takáto „plnka“ je tam aj cez deň, skrátka celý čas.
Nevýhodou bolo len to, že v tak skoré ráno bolo observatórium zavreté, avšak zato celý jeho vonkajší areál bol verejnosti úplne dostupný. Vstávalo sa teda ťažšie :D, no bol to každopádne úžasný zážitok. Viac som sa rozpísal už skôr na tomto a tomto poste na Instagrame.
Musím skonštatovať, že La La Land mi do života počas výletu v USA priniesol veľa epických západov a východov slnka.
Pokračovanie nabudúce?
Pri písaní tejto 2. časti článku som sa znovu nainšpiroval. Mohla by byť aj 3. časť? V LA sú totiž stále miesta z filmu, ktoré som buď nestíhal alebo vynechal, no oplatilo by sa ich zažiť. Napr. reštaurácia, kde hral Seb na klavíri, kaviareň, kde robila Mia (čo je súčasť štúdia Warner Bros), pekný most a la viadukt v Pasadene alebo aj kino Rialto zvnútra… Ak pôjdem opäť do LA, určite znovu nenechám nič na náhodu 😉
Tento článok ale týmto ešte nekončí. Nižšie som ešte napísal menšiu „recenziu“ na film, resp. skôr môj názor alebo pohľad naň a je to opäť dosť subjektívne. Tak ak som doteraz neunudil a máš stále čas (už si uvedomujem, že je to tu fakt dlhé), môžeš v čítaní ďalej pokračovať.
Prečo práve La La Land
Povedal by som, že ak sa niekomu nebude páčiť prvých 5 minút filmu, asi sa mu nebude páčiť celý film. Mne tých prvých 5 minút vyrazilo v kine dekel a radoval som sa, že som mal pred sebou ešte celé 2 hodiny. Pre mňa je to film na mieru. Až tak, že som ho dokonca videl v kine viac ako dvakrát (konečné číslo pre dobro čítajúcich radšej neprezradím, bol to ale môj osobný kinový rekord na jeden film :D).
Niekto sa ma raz spýtal: „Ty si romantik?!“. K tomu sa asi nebudem vyjadrovať (kde je smajlík facepalm?), za tým filmom je totiž omnoho viac než len nejaká romantická zápletka, ktorá je tu u väčšiny vnímaná prvotne.
Pri Chinese Theatre v Hollywoode
Ja v ňom hlavne vidím parádne pesničky, tance, perfektnú farebnosť scén, prepletenosť a súhru hudby s dejom, kopec symbolík a parafráz na staré filmy. To všetko na vlne jednoducho postaveného príbehu, ktorého postavy si šli hlavne plniť svoje vlastné sny. Je to tiež dielo, ktoré si uctieva rýdzi jazz a miestami (asi vďaka retro Sebovi) máte pocit, že je to tiež dobový film. Zaujímavosťou je, že nemá reálne žiadne výrazné vedľajšie postavy – celý dej sa viac-menej točí iba okolo dvoch ľudí, Mii a Sebovi.
Až v USA som si inak uvedomil, že film je (aj) dobré promo na mesto Los Angeles, hneď po tom, čo som si uvedomil, že La La Land je vlastne synonymum pre mesto LA a vraj mnohí tak nazývajú tiež jeho hollywoodskú oblasť.
Film častokrát prechádza rôznymi nekomerčnými a veľmi zaujímavými zákutiami Los Angeles, na ktoré väčšina turistov ani nechodí, lebo o nich nevie a o ktorých by som bez tohto filmu nevedel ani ja. Koniec koncov, nebol by ani tento článok a ja by som asi nezažil nič z tých vytipovaných miest 🙂 Výber filmových lokalít sa tvorcom jednoducho vydaril.
V Griffith Parku pri observatóriu
Recenzie film žánrovo považujú za muzikál. Režisér Damien Chazelle ho hodnotí skôr ako drámu s muzikálovými prvkami. Ja muzikály veľmi môžem a soundtrack k tomuto filmu sa im po hudbe aj texte tak vydaril, že som prvý mesiac po pozretí La La Landu ani nič iné okrem neho nepočúval (aj dnes by som len ťažko vyberal jednu najobľúbenejšiu skladbu z neho). Dokonca, v tom čase, ak sa mi do playlistu v mobile omylom dostala niektorá z mojich iných pesničiek, prišla mi ako totálny „rubbish“ a to na veľmi dlho. Musel som to teda vždy prepnúť a to sa mi ešte nikdy nestalo.
Hudba je zároveň dosť sofistikovane zložená. Pozornejší poslucháč postrehne v takmer každej pesničke v určitej časti nenápadne zakompované tie isté hudobné prvky. Mimochodom aj autá tam trúbili do hudby 😀
Hm… Asi som sa trochu nechal uniesť. Znovu 🙂 Len si film po tomto mojom skvelom feedbacku teraz radšej nechoď pozrieť. Už som v 1. časti článku písal, ako očakávania (ne)fungujú. A stále tiež platí, že ak sa ti film nezapáči po prvých 5 minútach, zrejme sa ti nebude páčiť ani zvyšok. Ale aj tak si myslím, že ten film si už aj tak dávno videl(a).
Inak vedeli ste, že na tomto filme sa podieľalo aj Slovensko? Hľadajte v záverečných titulkoch „Slovak Orchestra“ 😉
PS: A zasa nejaká hudba na pozadí… ? (Desktop Only)
Týmto ďakujem každému, kto sa dostal až sem #Respect ?
+ poteší každý lajk, zdieľanie alebo koment!
Pozn.: Nie, Mikoland nemá nič spoločné s názvom La La Land. Vznikol ešte dávno pred tým, ako film existoval. Je to naozaj len náhoda. Až taký trápny by som nebol, hoci pre niekoho týmto contentom už asi aj som 😀
