Keďže ma v apríli čaká veľká pracovná zmena, chcel som ešte v súčasnej práci nejak zmysluplne využiť svoju dovolenku, počas ktorej by som mohol dokonale vypnúť a načerpať novú energiu. A kde si človek oddýchne najlepšie? No predsa na mieste, kde nie je internet. 😀 Voľba bola teda jasná: Kuba.
Kým sen každého Kubánca je odísť z tejto komunistickej krajiny, snom každého väčšieho cestovateľa je do nej pricestovať. Pre mnohých je to krajina červenej zeme, kde sa vo veľkom na plantážach pestuje tabak a cukrová trstina a v uliciach zasa tancuje salsa, pije rum a fajčia tie najlepšie cigary na svete. Pre mňa je to hlavne farebný, temperamentný a muzikálny svet Kubáncov, kde v ovzduší miest plných nádherných veteránskych áut zacítite vôňu nafty, zatiaľ čo vo vnútri v domoch Kubáncov si pripomeniete zatuchnutosť izieb ako z detských čias u starých rodičov. Na Kube ide čas pomalšie, a preto tu okrem iného nájdete aj krásnu ešte nenarušenú prírodu.
Trochu by som asi v úvode klamal, keď by som tvrdil, že na Kube nie je internet vôbec. V malej miere na niektorých miestach – aj to len v turisticky významnejších mestách ako Havana, Varadero a podobne – nájdete wifi zóny, no na pripojenie budete potrebovať zadať login zo stierateľnej kartičky, ktorú si musíte zakúpiť (najbežnejšie sú hodinové karty v cene za cca 1-2 €), no ešte predtým si musíte vyčkať zvyčajne dlhú radu. Okrem toho, že je na Kube internet dosť drahý, je aj stále veľmi pomalý a obmedzený a len máloktorý z obyvateľov ho má/môže mať aj vo svojej domácnosti. Presne z týchto dôvodov na Kube internet využijete len zriedka, na základe čoho na dovolenke o to lepšie vypnete.
Čo sa mi na Kube najviac páči
- Veteránske autá – Keď sa na Kube ocitnete po prvýkrát, nebudete sa vedieť vynadívať na autá. Budete mať pocit, že ste sa ocitli niekde v minulom storočí, keďže cca 8 áut z 10-tich, čo okolo vás prejde, budú skvostné veterány. Neveril som vlastným očiam, keď som tam po prvýkrát zazrel aj našu Škodu 120. 🙂
- Havana – Ísť na Kubu a nenavštíviť Havanu, je ako ísť sa poriadne navečerať do reštaurácie a dostať len predjedlo. Havana je tá pravá Kuba, ktorú musíte okúsiť na vlastnej koži. Lepšie raz vidieť, ako 100-krát počuť.
- Nestrážené súkromie Kubáncov – Na Kube sa nezamyká. Môžete sa tam cítiť úplne bezpečne aj vďaka pretrvávajúcemu komunizmu. Častokrát majú dokonca dvere do domov otvorené dokorán a nevadí im ani to, či sa na nich niekto práve pozerá. Preto vám sem-tam nedá, kým sa nerušene prechádzate ulicami, nenakuknúť do ich súkromia. Je to častokrát zábava sledovať, ako sa jedna rodina úpenlivo modlí, ďalšia v napätí pozerá nové časti obľúbenej telenovely a o ulicu ďalej si niekto tancuje salsu s hudbou na plné pecky.
- Malecón – Ide o niekoľkokilometrovú promenádu popri mori v Havane a niekedy aj adrenalínovú senzáciu, keď sa more rozzúri a špliechne na vás voda. Najikonickejšie západy Kuby nájdete práve tam. Pre mňa má neskutočnú atmosféru obzvlášť, keď si ju vychutnávam večer z obľúbeného podniku s mojitom v ruke.
- Muzikálnosť Kubáncov – Z Kubáncov mám pocit, že každý jeden sa rodí ako hudobník, len je otázne ako s tým ďalej v živote aj vynaloží. To, ako spievajú, hrajú na nástrojoch, tancujú a užívajú si to, nenapodobní nikto.
- Pláž vo Varadere – S vlastnosťami čistého azúrového mora s bielym pieskom vysoko konkuruje aj pláži v Cancúne. Len by som dodal, že táto krásna pláž aspoň nebola umelo vytvorená a nielen týmto má pre mňa aj pohodovejšiu atmosféru.
- Charakteristické vône – Ako som už spomínal, vonku cítiť naftu a vo vnútri zatuchnutnosť. Dve veci, bez ktorých si Kubu už nedokážem predstaviť.
- Farebnosť – Kuba srší farbami a to ju robí neskutočne fotogenickou. Povedal by som, že najrozšírenejšia a najzaujímavejšia farebná kombinácia, kedy som už začal vyťahovať zrkadlovku, bola mätová s lososovou. 🙂
- Trinidad – O tomto mestečku sa hovorí, že zaspalo niekde v 50-tých rokoch minulého storočia. Používať kone ako dopravný prostriedok v roku 2018 je pre miestnych stále niečo neodmysliteľné. Pre turistov vrátane mňa skvelý zážitok.
Dobre vedieť
- Víza – Na vycestovanie do krajiny budete potrebovať víza. V Bratislave si ich môžete vyžiadať napríklad na Kubánskej ambasáde za 22 €, no keďže ich úradné hodiny boli pre mňa nevyhovujúce, nakoniec som si ich vybavil na počkanie a len o 9 € navyše v cestovnej kancelárii Bubo, ktorá je otvorená každý pracovný deň až do 18:00 hod. Navyše ma to stálo aj menej byrokracie. Zároveň som vedel vybaviť víza za rovnakú cenu aj pre ďalšiu neprítomnú osobu, pričom na ambasáde je to za poplatok navyše.
- 2 meny – Na Kube existujú 2 meny. Kým CUP je mena, ktorá je bežne určená pre Kubáncov, tak CUC je mena, ktorá bola vytvorená pre turistov, a ktorú teda využijete v 90-95 % prípadoch (v 100 %, ak sa budete zdržiavať len v turistických oblastiach). To vyústilo len k tomu, že sa turistom „servírujú“ o dosť nevýhodnejšie cenové pálky.
- 2 tváre Kuby – Kuba žije v 2 svetoch aj vďaka dvojmenovému systému. Jeden je turistický, v ktorom Kubánci myslia kapitalisticky a chcú sa na vás čo najviac nabaliť a ani o tom neviete, a ten druhý skutočný, o ktorom pred cudzincami veľmi nerozprávajú a do ktorého sa len tak ľahko nedostanete (osobne si myslím, že sa k nemu nedostane ani 5 % turistov). V ňom sa môžete dozvedieť najviac právd o krajine, napríklad aj o tom, akým spôsobom sa Kubánci nabaľujú na cudzincoch a čo si o systéme a histórii svojej krajiny myslia. 🙂 Každopádne v oboch svetoch sú Kubánci milí a priateľskí, nemusíte sa báť. Odporúčam vám tiež článok z Kadetade, ktorý mi pred prvou cestou na Kubu ozrejmil tiež veľa vecí.
- Casa particular – Od roku 2012, keď sa otvorilo v krajine súkromné podnikanie, začali Kubánci poskytovať turistom ubytovanie vo svojich vlastných domoch, čo nazývajú ako casa particular. Takéto domy majú na fasáde symbol modrej kotvy a mali by zo zákona zabezpečovať izbu s posteľou/posteľami, klimatizáciou a samostatnou kúpeľňou. Keď sa chcete vžiť do miestnej atmošky čo najviac, tento typ ubytovania vám odporúčam všetkými desiatimi. S domácimi budete v kontakte celkom často. Ja som napríklad na základe toho zažil aj ich tradičnú vianočnú večeru. 🙂
- Obmedzené pripojenie na Internet – Ako som už vyššie spomínal, na Kube je internet stále v plienkach. Preto sa vám na cestách určite zíde nejaká dobrá offline GSP aplikácia v mobile a knižný sprievodca krajinou. Za mňa to bola aplikácia Sygic a knižka od Lonely Planet.
- Zaostalé služby – Tak ako internet, aj gastro a rôzne iné služby sú na Kube stále v plienkach. V priemerných reštauráciach nájdete hlavne niekoľko jedál z kuracieho mäsa a z rýb a morských plodov zvyčajne len krevety a jeden druh ryby. Po niekoľkých dňoch sa vám môže zdať ponuka jedál na jedno kopyto. Obsluha je navyše veľmi pomalá (česť výnimkám), počkáte si dosť dlho aj na účet a o tom, že bude napísaný ručne, ani nemusím hovoriť. 😀 V niektorých reštauráciach (hlavne v menej navštevovaných mestách) dokonca v ponukovom lístku nenájdete ani cenník – je preto veľmi bežné, že za to isté jedlo, ak si nebudete dávať pozor, si každý deň od vás vypýtajú inú sumu. 🙂 Podobne je to aj v supermarketoch a v stánkoch na uliciach.
- Anglický jazyk nestačí – Ako to v Latinskej Amerike býva, tak aj na Kube platí, že angličtinu ovláda len veľmi malé percento populácie. Ak plánujete veľa cestovať, španielsky jazyk alebo aspoň nejaké jeho základy vám v niektorých situáciach dosť pomôžu. V opačnom prípade budete odkázaní na jazyk „rukami-nohami“.
