Nech si hovorí každý, čo chce, Amerika je ešte stále to miesto, kde sa plnia sny a na ktorej pôde sa dá zažiť úplne všetko od výmyslu sveta. Môžem potvrdiť od svojej poslednej návštevy túto jar, počas ktorej som si cielene išiel jeden splniť a inde ako v USA to naozaj nebolo možné.
Už od začiatku som vedel, že Los Angeles bude pre mňa TOP zážitok z Kalifornie a splní presne moje očakávania. A to aj keď som doposiaľ od všetkých známych, čo tam boli, počul, že tam nič nie je (asi poznáte). Mne sa však pri cestovaní vždy utvrdil skôr opak. A možno, že si na základe týchto názorov človek prirodzene vytvorí nízke očakávania, a preto sa mu nakoniec na danom mieste páči viac, než si myslel?! Neviem. Ja som mal napriek tomu na Los Angeles veľmi vysoké očakávania a aj tie mi to mesto nakoniec predčilo. Asi napokon bude záležať tiež na tom, s akým cieľom tam človek ide. A môj cieľ bol jasný: Zažiť na vlastnej koži a zvečniť si tie najlepšie miesta z filmu La La Land.
Príprava začala ešte doma a bola celkom náročná. Chcel som, aby som na daných miestach vyzeral, akoby som z filmu práve vyšiel. Takže všetky kúsky oblečenia, ktoré sa mi na dané fotospoty do stylingu hodili, som už predbežne zo svojho šatníka starostlivo vyberal a hádzal do kufra, iné som si zasa musel dokúpiť a nejaké dokonca aj dať vyrobiť.
Hlavný outfit: Dokupoval som tieto perfektné čierno-biele brogue shoes
Zároveň som si všetko musel vopred načítať, vyhľadať na internete presné lokácie scén a pripraviť si plán, kedy, čo, ako a v aký čas presne pôjdem fotiť. Ja viem, už to znie trochu šialene :D, no naozaj som v tomto nič nechcel nechať na náhodu. Autentickosť atmosféry pri fotografovaní bola pre mňa na vytipovaných miestach priorita, takže kľúčovú filmovú scénku pri stmievaní, som naozaj nechcel robiť počas dňa a pod. (Zároveň som už v tomto momente ľutoval človeka, ktorý to celé so mnou na photoshootingoch musel absolvovať. :D)
Tak ale poďme už z tohto vyčerpávajúceho úvodu rovno k veci a v poradí, ako som to všetko zažíval. ↓
Stena „You Are The Star“
Prvou zastávkou bola turistami takmer nepovšimnuteľná stena s názvom „You Are The Star“ hneď na rohu od presláveného Chodníka slávy. Presne tá stena, okolo ktorej Mia, hlavná hrdinka filmu, kráčala sama v noci, keď na pozadí ulice začula z podniku hneď vedľa hru na klavíri.
Foto so stenou som už postoval na Instagrame skôr, no s iným outfitom, na ktorom som aj bližšie popísal, čo tá stena v skutočnosti znamená (a nie, nemenil som outfit na ulici, ako to poniektorí fashion blogeri zvyknú :D, boli to 2 rozdielne dni).
Mimochodom ten podnik, z ktorého hral klavír, tam nie je. Dokonca aj ten otvor v skutočnosti vyzeral horšie – vo filme bol trochu prikrášlený podsvietením. V skutočnosti podnik, do ktorého Mia vošla, bol v úplne inej časti LA. To som samozrejme vedel už predtým ako aj iné veci z ďalších lokalít – kto nie je pripravený, jednoducho ostane prekvapený. 🙂
Západ slnka v Griffith parku
Táto scénka vo filme je bezprostredne tá najikonickejšia – poznáte aj z coveru filmu. Hlavná filmová dvojica Seb a Mia si tu po prvýkrát prejavili sympatie, ale ešte predtým sa riadne doberali a zatancovali si nato jeden dosť nápaditý taneček pri výhľade na nočné mesto pri pesničke „A Lovely Night“. Na toto som sa popravde tešil najviac, a preto sa aj hlbšie rozpíšem.
Musím povedať, že plánovanie tejto cesty ma miestami v skutku desilo. Nevedel som, či sa tam vôbec dostanem, či mi to aj vlastne stojí za to, keď tam nebude tá lavička a pouličné lampy ako vo filme a či sa napokon aj vrátim. 😀 Na internete som totiž čítal všeličo, väčšinou však negatívne – nezdržiavať sa tam po zotmení, sú tam nebezpeční asociáli, horské levy, štrkáče atď… Nepreháňam! A samozrejme, ja som tam potreboval prísť ešte pred zotmením a s odchodom po ňom – to večerné zore na tom mieste bolo jednoducho kľúčové pre fotografiu – čiže najhorší scenár v mojom zákulisí.
Aby toho nebolo málo, tak aj cesta tam bola dosť komplikovaná. Na miesto sa ani nedalo dostať priamo autom, čiže od zaparkovania to bolo do obrovského divokého parku na peši so stúpaním ešte dobrých 45 minút.
No a hádajte, ja som si tých celých 45 dobrodružných minút predsa len poctivo odšliapal a aj to celé prežil 😀 a to som dokonca celý čas „trekingoval“ ako pánko v bielej košeli a vo formálnych nohaviciach, čo mohlo vyzerať na túto túro-prechádzku pre pár okoloidúcich trochu komicky až retardovane. Podľa mňa aj tie horské levy mohli byť zmätené. 😀
Pauzička v Griffith Parku v polovici cesty
Prechádzka bola ale nádherná a dokonale som si ju užil. Slnko bolo už veľmi nízko a pohľad na tú všetku nádheru so zelenými vrcholkami, na ktorých sa ešte k tomu týčil nápis Hollywood, bola slasť pre oči. Griffith Park sa týmto stal mojím veľmi obľúbeným miestom v LA. A samozrejme, žiadne z nástrah spomínaných vyššie ma tam po ceste ani len náznakom neohrozovali (treba počúvať svoje srdce :D).
Jediná hrozba bola, či to ja model-amatér dám na tú fotku a či to fotograf-amatér správne a včas zachytí, ešte kým sa úplne nezotmie. Pre mňa osobne najhorší stres je vždy z fotografovania pri stmievaní – obloha sa rýchlo mení a je celkovo málo času na zrealizovanie niečoho kvalitného. Tuším aj herci vo filme tú tanečnú scénku dali až na nejaký 3. deň. Počas stmievania v jednom dni stihli scénku opakovať maximálne 3-4x. Ja som mal len jeden pokus. Vedel som totiž, že sa na to miesto v iný večer už počas môjho tripu v USA nedostanem.
+ ikonická fotka na začiatku článku ↑
Asi to vyšlo a keď by pre niekoho nie, tak som si aspoň dobre zatancoval na super ikonickom mieste. 🙂 V skutočnosti z tohto miesta nebol výhľad na časť LA, ale na San Fernando Valley. Škoda len, že tam naozaj nenechali aspoň lavičku, keď už nie tie lampy. Musím však uznať, že západ a celá atmosféra tam boli jedinečné už aj bez toho. Jedinečná bola aj cesta späť za tmy. 😀
Kino Rialto
Pred retro kinom Rialto som si zahral čakajúceho Seba (mysli meno Sebastian, nie zámeno seba/sa :D), ktorý bol nezáväzne dohodnutý na rande s Miou na kultový film Rebel bez príčiny.
Rialto sa vo filme ospevovalo viackrát. Dočítal som sa ale, že už od roku 2010 toto historické kino chátra, takže už aj počas natáčania filmu bolo nefunkčné. Na mieste som však zistil, že ho museli znovu obnoviť (zrejme kvôli úspešnosti z La La Landu). Škoda, kebyže to viem, tak tam prídem večer – pod desiatkami svietiacich žiaroviek z Rialta by to bolo autentickejšie a možno by som zašiel aj na nejaký film. 🙂
Kino však bolo v oblasti South Pasadena, ktorá bola pomerne od ruky a zároveň večer už bol rezervovaný na epické mólo pri západe slnka v úplne inej časti mesta.
Pokračovanie nabudúce
Rozhodol som sa článok v tejto časti ukončiť. Som teraz približne v polovici toho, čo som z La La Landu v USA zažil. O móle, ktoré je známe oscarovou pesničkou „City of Stars“ a ďalších filmových miestach, ktoré som ešte zažil, sa dočítate už čoskoro v druhej (poslednej) časti, ktorú už začínam písať.
Stay Tuned! 😉
PS: Ak ste pri čítaní nemali zapnutý zvuk, prišli ste (možno) o ďalšiu pridanú hodnotu tohto článku. 😉 (Desktop Only)
